Víchor

12.06.2018

Proste ťa uchytí víchor a vedie ťa po neznámych cestách bez toho, aby ti o sebe niečo povedal. Drží v tajnosti, to kým je a čím sa zapodieva, len ťa strhne a ty tancuješ ako on píska, pretože to je to jediné čo dokážeš robiť.

Kráčaš akoby snom. Kladieš nohu pred nohu. Jednu pred druhú, bez zastavenia. Nepoznáš čo je to únava, nepoznáš čo je to hlad či smäd. Je to len o myšlienke stráviť bok po boku s ním. Je snom, ktorý ti dáva možnosti vzlietnuť.

Bez zábran sa vrháš, tam kde by nik nešiel. Prečo tak hlúpo nasleduješ? Prečo tak slepo veríš? Nevieš, že sa môžeš zraniť? Hlúpe malé a naivné...

Trasie ťa zima, ale pokračuješ v ceste, lebo veríš, že na konci bude niečo úžasné. Je to len klam? Čo je však klam...

Tvoja myseľ... čo sa v nej odohráva... čo tvoje telo. Čo na to hovoríš? Čo si myslíš?

Povedz, kam vedie tá cesta, ktorá ti ničí každý kúsok tela. Nevieš? Kam potom tak v spechu kráčaš, keď nepoznáš svoj ciel? Veď len blúmať sa do neznáma, neznamená nájsť čo hľadáš. Stratiť sa však ľahko dá v klamstvách toho sna. Toho bláznovstva čo ťa poháňa. Nemyslíš?

Pravda, že nemyslíš. Ani len nevidíš... si zaslepená predstavou, ktorá ale nikdy nebude reálna. Chceš rozprávku. Ale je to len dráma.

Je to vytie vlkov, čo si pre teba idú, nie vtákov čo ťa vítajú. Stačí sa dívať, kam ťa viedla tvoja hlúposť. Povedz, kde si? V strachu sa krčíš a ponáhľaš ďalej, pretože ostne toho zla sa pletú pod nohy a ty cítiš, ako sa zabodávajú a ty stále viac a viac krvácaš. Až kým nepadneš na kolená... Čo ďalej? Vstaneš.. zostaneš?

Je ťažké pokračovať, ale nedokážeš vstať. Kým ťa znova neuchytí víchor a nezodvihne ťa na snovú cestu.

Ale kde je koniec? V nedohľadne... hnať sa za snom je však hlúpe a končí až keď skonáš, či už v šťastí a či s nožom v ruke... Si pripravená alebo opustíš tu blamáž?

Víchor
Víchor

Xhex


Comment Form is loading comments...